Život Prešova
online
online
Deklarácia povstaleckej SNR bola vyhlásená 1. septembra 1944
28.08.2009 Celý región
Bratislava 21. augusta (TASR) – Slovensko si 1. septembra pripomenie 65. výročie vyhlásenia Deklarácie, ktorú v roku 1944 prijala povstalecká Slovenská národná rada. Jej prijatiu predchádzalo niekoľko udalostí.V druhej polovici decembra 1943 sa dve hlavné skupiny protifašistického a národného frontu na Slovensku - občiansky odboj (Ján Ursíny, Jozef Lettrich, Matej Josko) a Komunistická strana Slovenska (Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský) dohodli na založení ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) ako najvyššieho orgánu odboja. Dokument o jej vzniku známy ako Vianočná dohoda podpísali zúčastnené strany 25. decembra 1943. V dohode sa hovorí o odstránení nacisticko-nemeckého diktátu, prevzatí moci na Slovensku, spoločnom štáte Čechov a Slovákov, úzkej spolupráci v zahraničnopolitickej a vojenskej oblasti so Sovietskym zväzom a demokratickom usporiadaní budúcej ČSR. O niečo neskôr dohodu podporila Šrobárova skupina, ktorá sa pôvodne orientovala na londýnsku emigráciu, občianske odbojové skupiny a sociálnodemokratická strana.
Vytvorilo sa aj Vojenské ústredie SNR na čele s pplk. Jánom Golianom, veliteľom štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici, ktoré vypracovalo plán povstania.
V situácii, keď povstalci ovládli takmer dve tretiny územia Slovenska a slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská, Slovenská národná rada vyšla z ilegality. Už na svojom prvom rokovaní, 1. septembra 1944, prijala niekoľko nariadení s platnosťou zákona a vydala Deklaráciu Slovenskej národnej rady. V jej úvode sa uvádza: \"Slovenská národná rada ako jediná oprávnená hovoriť v mene slovenského národa, preberá dnešným dňom na celom Slovensku zákonodarnú a výkonnú moc, ako i obranu Slovenska a túto moc bude vykonávať do tých čias, kým si slovenský národ demokratickým spôsobom neurčí legitímnych zástupcov. \"
Slovenská národná rada sa Deklaráciou prihlásila k spolužitiu Slovákov a Čechov v novej Československej republike na základe princípu rovný s rovným, odsúdila kolaboráciu ľudáckeho režimu s fašistickým Nemeckom a deklarovala pripojenie k spojencom. Stala sa skutočnou zákonodarnou, vládnou a výkonnou mocou na povstaleckom území, nezávislou od Tisovej vlády v Bratislave i exilovej vlády v Londýne.
Povstalecká SNR pôsobila v Banskej Bystrici do 23. októbra 1944. Na poslednom plenárnom zasadnutí SNR prijala nariadenie o dočasnom prenesení právomoci SNR na predsedníctvo a jeho jednotlivých členov.
O štyri dni neskôr Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na poslednom stretnutí zástupcov Predsedníctva SNR a KSS s velením povstaleckej armády a Hlavným štábom partizánskych oddielov na Slovensku 27. októbra 1944 na Donovaloch bolo prijaté rozhodnutie o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
SNR, ktorá bola najvyšším orgánom povstania, prerušila kolektívnu činnosť. Ďalšieho vedenia boja sa ujalo Predsedníctvo SNR a Hlavný štáb partizánskeho hnutia na čele s plk. A. N. Asmolovom, opierajúci sa o ilegálne národné výbory a partizánske skupiny. Partizánske boje na území Slovenska trvali až do príchodu Sovietskej armády v roku 1945.
Slovensko, Dejiny, Obzor, Bratislava 1978
Kronika Slovenska, Dušan Kováč a kol. , Fortuna print, a.s. , Bratislava 1998
www.druhasvetova.sk, www.snp.sk
Vytvorilo sa aj Vojenské ústredie SNR na čele s pplk. Jánom Golianom, veliteľom štábu pozemného vojska v Banskej Bystrici, ktoré vypracovalo plán povstania.
V situácii, keď povstalci ovládli takmer dve tretiny územia Slovenska a slovenské hranice prekročili nemecké okupačné vojská, Slovenská národná rada vyšla z ilegality. Už na svojom prvom rokovaní, 1. septembra 1944, prijala niekoľko nariadení s platnosťou zákona a vydala Deklaráciu Slovenskej národnej rady. V jej úvode sa uvádza: \"Slovenská národná rada ako jediná oprávnená hovoriť v mene slovenského národa, preberá dnešným dňom na celom Slovensku zákonodarnú a výkonnú moc, ako i obranu Slovenska a túto moc bude vykonávať do tých čias, kým si slovenský národ demokratickým spôsobom neurčí legitímnych zástupcov. \"
Slovenská národná rada sa Deklaráciou prihlásila k spolužitiu Slovákov a Čechov v novej Československej republike na základe princípu rovný s rovným, odsúdila kolaboráciu ľudáckeho režimu s fašistickým Nemeckom a deklarovala pripojenie k spojencom. Stala sa skutočnou zákonodarnou, vládnou a výkonnou mocou na povstaleckom území, nezávislou od Tisovej vlády v Bratislave i exilovej vlády v Londýne.
Povstalecká SNR pôsobila v Banskej Bystrici do 23. októbra 1944. Na poslednom plenárnom zasadnutí SNR prijala nariadenie o dočasnom prenesení právomoci SNR na predsedníctvo a jeho jednotlivých členov.
O štyri dni neskôr Nemci obsadili Banskú Bystricu. Na poslednom stretnutí zástupcov Predsedníctva SNR a KSS s velením povstaleckej armády a Hlavným štábom partizánskych oddielov na Slovensku 27. októbra 1944 na Donovaloch bolo prijaté rozhodnutie o prechode povstaleckej armády na partizánsky spôsob boja.
SNR, ktorá bola najvyšším orgánom povstania, prerušila kolektívnu činnosť. Ďalšieho vedenia boja sa ujalo Predsedníctvo SNR a Hlavný štáb partizánskeho hnutia na čele s plk. A. N. Asmolovom, opierajúci sa o ilegálne národné výbory a partizánske skupiny. Partizánske boje na území Slovenska trvali až do príchodu Sovietskej armády v roku 1945.
Slovensko, Dejiny, Obzor, Bratislava 1978
Kronika Slovenska, Dušan Kováč a kol. , Fortuna print, a.s. , Bratislava 1998
www.druhasvetova.sk, www.snp.sk
0
www.ZIVOTPO.sk
